Psychoanalýza je teória ľudskej mysle ako aj liečebná metóda. Založil ju Sigmund Freud v rokoch 1885 až 1939, od tej doby ju naďalej rozvíjajú psychoanalytici po celom svete. Psychoanalýza má štyri hlavné oblasti použitia:
1) ako teória fungovania mysle
2) ako metóda liečby psychických problémov
3) ako metóda výskumu
4) ako spôsob sledovania kultúrnych a spoločenských javov, ako je literatúra, umenie, filmy, predstavenia, politika a skupiny.
Jadro psychoanalytickej metódy
Psychoanalýza je liečba rozprávaním založená na metóde voľného asociovania. Pacient je vyzvaný, aby povedal čokoľvek, čo ho napadne, bez obmedzení, nemusí brať ohľad na súvislosti, kontext, slušnosť, pocity trápnosti, pocity hanby alebo viny prípadne iných prekážok a obštrukcií. To je jediné základné pravidlo psychoanalýzy.
Dodržiavaním tohto pravidla pacientove myšlienkové procesy budú vytvárať prekvapivé prepojenia. Môžu sa objaviť a odhaliť vedomiu nedostupné súvislosti spojené s túžbami a strachmi alebo aj obranami voči nim. Táto metóda smeruje k nevedomým koreňom doteraz neriešiteľných konfliktov, ktoré formujú udalosti prenosu. Pri počúvaní týchto asociácií sa analytici sa dostanú do podobného mentálneho procesu, ktorý sa nazýva voľne plynúca pozornosť, pomocou ktorej sledujú komunikáciu pacienta a všímajú si – niekedy akoby v bdelom sne – svoje vlastné asociácie, ktoré sa objavujú v protiprenose.
Integrácia týchto rôznych druhov informácií je pre analytika väčšinou internou prácou, ktorá formuje pohľad na prejavy prenosu a protiprenosu. Tie sa nakoniec spájajú s vznikajúcim gestaltom (nevedomou fantáziou), ktorú môžu žažiť analytik aj pacient. S pomocou intervencií psychoanalytika – často prenosových-interpretácií toho, čo sa deje tu a teraz počas terapeutického stretnutia – vznikne pre pacienta nové chápanie vlastného utrpenia.
Opakované používanie týchto nových vhľadov na mnoho podobných situácií, v ktorých sa objaví podobný konflikt, nazývame procesom prepracovania, vďaka ktorému je pacient čoraz viac schopný rozpoznať svoje myšlienkové pochody, ktoré ovládajú tieto konflikty. Vyriešenie týchto konfliktov a ich uvedenie do perspektívy alebo do kľudu, zbaví pacientovu myseľ starých inhibícií a vytvára priestor pre nové rozhodnutia.
Setting – nastavenie
Vyššie opísaná metóda sa najlepšie uplatní v klasickom prostredí: pacient pohodlne leží na gauči a hovorí, čo ho napadne, bez toho, aby ho rozptyľoval pohľad na analytika, ktorý zvyčajne sedí za gaučom.
To umožňuje obom účastníkom v analytickom úsilí plne počúvať a premýšľať o tom, čo sa objaví : pacient sa bude cítiť ponorený do svojho vnútorného sveta, oživí spomienky, znovu zažíva dôležité zážitky, bude hovoriť o snoch a bude vytvárať fantázie, ktoré sú súčasťou analytickej cesty, ktorá vrhá nové svetlo na pacientov život, jeho históriu a fungovanie jeho mysle.
Analytické sedenie zvyčajne trvá 45 alebo 50 minút. S cieľom neustále prehlbovať analytický proces sa psychoanalytické sedenia prednostne uskutočňujú tri, štyri alebo päť dní v týždni. Niekedy bude nevyhnutná nižšia frekvencia sedení týždenne alebo používanie kresla namiesto pohovky, čo znamená aj možnosť sa navzájom na seba pozerať.
Všetky dohody o nastavení (vrátane harmonogramu, poplatkov za sedenie a storno podmienok) budú pre pacienta aj analytika záväzné a v prípade potreby zmeny musia byť znovu prerokované. Časový rámec na vykonanie analýzy je ťažké predvídať; možno očakávať v priemere tri až päť rokov, aj keď dokončenie ktoréhokoľvek jednotlivého prípadu môže trvať menej či viac. Pacient a analytik sa môžu kedykoľvek rozhodnúť prerušiť alebo ukončiť analýzu.
Pre koho je psychoanalýza určená
Psychoanalýza a psychoanalytická psychoterapia sú určené pre tých, ktorí sa cítia zasiahnutí opakujúcimi sa psychickými problémami, ktoré bránia ich potenciálu prežívať uspokojenie prípadne šťastie so svojimi blízkymi (partner, rodina a priatelia), taktiež tieto psychické problémy môžu brániť prežívaniu úspechu a naplnenia vo svojej práci a pri bežných úlohách každodenného života.
Prejavy vnútorných konfliktov sú prežívané ako úzkosti, inhibície a depresie. Vedú k problémom vo vzťahoch a v prípade, že sa neliečia, môžu mať značný dopad na osobné a profesionálne voľby. Korene týchto problémov často siahajú hlbšie, ako môže dosiahnuť bežné vedomie, a preto sa bez psychoterapie ukážu ako neriešiteľné.
Pacient môže získať nový vhľad do nevedomých častí týchto porúch pomocou príslušne vzdelaného analytika. Rozhovor s psychoanalytikom v bezpečnej atmosfére vedie pacienta k tomu, aby si čoraz viac uvedomoval časti svojho dovtedy neznámeho vnútorného sveta (myšlienky a pocity, spomienky a sny), čím si uľaví od psychickej bolesti, podporí rozvoj osobnosti a zabezpečenie sebauvedomenia, ktoré posilní dôveru pacienta pri dosahovaní životných cieľov. Tieto pozitívne účinky psychoanalýzy budú pretrvávať a viesť k ďalšiemu rastu dlho po ukončení analýzy.