Tri objavy, ktoré nesmierne ovplyvnili spôsob, akým myslíme: 1. Kopernikov objav, že nie sme stredom vesmíru, ale Zem sa točí okolo Slnka. 2. Darwinov objav evolúcie, že nie sme anjelské bytosti, ale sme v reťazci biologického vývoja. 3. Freudov objav nevedomia, myšlienka, že nemáme kontrolu nad svojou mysľou, ale neuvedomené myšlienky alebo fantázie silne ovplyvňujú to, ako myslíme a ako sa chováme.
Tento predpoklad, pre ktorý bol Freud silne kritizovaný, je dnes už vedecký fakt a bez akýchkoľvek pochybností sa k nemu hlásia kognitívni vedci, ako aj psychoanalytici. Samozrejme súčasná veda pohľad Freuda výrazne posunula vpred, avšak napriek tomu Freud predbehol vedecký vývoj o viac ako 150 rokov.
Pre prácu psychoanalytika je nevedomie základný stavebný kameň uvažovania. Založený na predpoklade, že traumatické udalosti, myšlienky, alebo fantázie boli vytesnené mimo vedomia. Tam síce nie sú tak aktívne ako vo vedomí, no napriek tomu nás môžu neustále ovplyvňovať.
Základom liečby už od čias Freuda bolo prinášať tieto neuvedomené spomienky, myšlienky a fantázie do vedomia. Pre psychoanalytika je táto sféra oblasťou, ktorá sa prejavuje cez rôzne prejavy. Najčastejšie však cez sny. Sféra nevedomia funguje na iných princípoch ako sme zvyknutí v racionálnom svete. V racionálnom svete sa orientujeme na základe existencie času a priestoru. Existujú tu logické pravidlá a na základe týchto pravidiel sme zaznamenali ako civilizácia nesmierny pokrok. Veda, ktorá kraľuje tejto sfére je matematika. Sféru, ktorú objavil Freud nazval nevedomie a riadi sa odlišnými pravidlami.
Na začiatku popísal túto sféru, kde operujú iné pravidlá: absentuje tam čas, funguje tam premiestnenie alebo zhustenie, psychická realita (vnútorná realita) nahrádza vonkajšiu realitu a absentuje tam možnosť kontradikcie a negácie.
Pre každého smrteľníka sú tieto popísané zákony často ťažko pochopiteľné. Ide o sféru, kde ako pri snívaní sa dostanete do sveta plného paradoxov, kde logika nefunguje. Podobne ako na obraze od M. C. Eschera s tečúcou vodou. Jasne vidíme padať vodu, avšak tam odkiaľ dopadá je zároveň tá istá úroveň, ako odkiaľ padá. Pre našu logiku nemožné avšak pre náš emočný svet normálne.
Podobne ako depresívny pacient môže mať pocit , že ide stále len dole alebo iný pacient , že nie je možné ,aby zlyhal a môže len napredovať smerom hore. Tak vnútorný emočný svet vytvára dojem neustáleho klesania alebo stúpania.
Podobne ako depresívny pacient môže mať pocit , že ide stále len dole alebo iný pacient , že nie je možné ,aby zlyhal a môže len napredovať smerom hore. Tak vnútorný emočný svet vytvára dojem neustáleho klesania alebo stúpania.
Escher vo svojom obraze stúpajúcich a klesajúcich schodov tento paradox veľmi presne zachytil.
Escher vo svojom obraze stúpajúcich a klesajúcich schodov tento paradox veľmi presne zachytil.
Sféra, ktorú našou prácou zachytávame, je veľmi paradoxná a snažíme sa pacientom v tejto sfére pomôcť sa zorientovať. Poskytnúť vhľad na to, čo sa deje v pacientovom vnútri, ale zároveň poskytnúť priestor, aby aj sám pacient túto sféru mohol objaviť. Tento priestor je paradoxný podobne ako obraz schodov. Dôležité však je, že pri spoznávaní samého seba platí, že kamkoľvek sa pohnete tak neustále môžete naraziť na svoj vlastný nevedomý svet.
